L ako LÁSKAVOSŤ: Učíme sa viac, než len učivo
Vždy, keď sa učíme s prvákmi nové písmenko, hráme sa nielen s jeho tvarom , formou a zvukom, ale spájame si ho aj s obsahom, ktorý je súčasťou našich životov. Prvý deň, keď sa „nám narodí“ naše nové písmenko, pátrame, kde sa nachádza. Na druhý deň deti prinesú z domu niečo, čoho názov sa daným písmenkom začína. Rozprávajú príbeh svojej veci, skúmame ich, bavíme sa o nich. Potom tvoríme ďalšie príbehy, aj omaľovánky cez AI, hráme sa so slovami, príbehmi, tvarom v rpiestore... Skrátka, máme svoje postupy. Keď prišlo na rad L, zrovna padali listy. A ja som cestou domov zoškoly uvažovala, aký zoberiem zajtra do školy, aby deti mohli uhádnuť, aké písmenko sa nám narodí. Uvažovala som, čo ešte by som mohla urobiť, keď tu zrazu... Som zbadala dieťa, ktorého otázka zmenila naše učenie na celý týždeň. Niekedy je to tak, že zachytávame ako učitelia to, čo sa deje v triede , ako prihrávky na učenie. Inokedy prinášame to, čo nás stretne cestou. Tentokrát to bola kombinácia oboch.
Inšpirácia prišla z ulice
Premýšľala som nad tým, že hodina o L by sa mohla niesť v znamení LÁSKAVOSTI. Inšpirácia pre učenie nečakane v momente, keď som kráčala domov. Mrholilo. Predo mnou kráčala mamička s malým chlapcom, ktorý zrazu nadšene zvolal: "Jeeeeeej, poooozri!" a ukazoval na mokré lístie v blate. Pozrela som sa, no nevidela som nič hodné obdivu. Blato, voda, listy. Ale chlapcov nadšený hlas bol presvedčivý. Ukazoval na list a prštekom sa približoval stále viac ku jednému z listov .
"Aha! Tu! Aha! Láskavý list! Pozri! Je v ňom srdce!". Obe sme sa zvedavo zohli a fakt, bolo tam srdiečko. Malý chlapec list zdvihol a snažil sa cez tú dierku v tvare srdca vidieť svet.
Tento "láskavý list" sa stal pre mňa ideálnou prihrávkou na učenie písmena L hneď na druhý deň. Pripravila som si komplexnú aktivitu:
1. Vymyslela som príbeh o liste a vyrobila omaľovánku. Cestou do školy som nazbierala jesenné listy a pripravila pomôcky: nožnice, laminovačku a fólie.
2. Deti čítali príbeh a ťukali vždy, keď zaznelo L.
3. Vyfarbili každé písmeno L v texte jesennými farbami a vyrobili L z listov.
4. Lietali ako listy vo vetre do tvaru písmena L (zhora dole), obťahovali jeho tvar na tabuli a písali ho do písanky.
5. Na matematike sme sa naučili vystrihnúť srdiečka do papierikov (preložených na polovičku tak, aby boli súmerné) To sme chceli vyskúšať aj do listov- vystrihnúť srdiečko a vyrobiť to, čo príroda urobila pred nami ako inšpiráciu.
Superschopnosť vidieť láskavosť
Chvíľu sa zdalo, že príroda má nejaký tajný návod, tkorý nevieme skopírovať. No potom sa podarilo vystrihnúť prvé srdiečko do listu , druhé, tretie. Pozerali sme cez ne na svet, čo láskavé uvidíme. Potom sa ukázala nadšená kreativita a jedno dieťa zviazalo dva listy so srdiečkami a vytvorilo "okuliarov na superschopnosť", aby deti videli láskavosť.A ja som sa rozhodla použiť svoju učiteľskú superschopnosť, aby jej vydržali dlhšie, nielen kým zvädnú a tak som vytiahla laminovačku. Vložili sme okuliare do fólie, listy so srdiečkami pomaly prešli zatavením a... Stali sa síce trvanlvými, ale nebolo cez ne vidieť vôbec nič. Fólie boli matované! Vzdychla som . No deti sa nevzdali. Jeden z nich povedal, že má "superschopnosť, ktorá nám pomôže" a vytiahol- nožnice.Opäť vystrihol srdiečka e tentokrát okuliare fungovali. Vybrali sme sa na vychádzku do horského parku aj s ostatnými triedami. Tá moja pozerala na cestu cez srdiečka a delila sa s ostatnými, čo dobré vidia. Niektorí začali robiť láskavé veci hneď, ako sa na ne zamieril srdiečkový hľadáčik. Chceli to skúsiť viacerí. A tak niektorí starší žiaci doniesli do prváckej triedy z vychádzky vlastnú kyticu listov a poprosili o výrobu okuliarov na superschopnosť. Keď sa objavili aj priesvitné fólie, všetko išlo hladko.
Kľúčové zistenie: Záleží, kto sa pozerá
Delili sme sa o láskavosť, ktorú sme videli aj o to, ako sa dá správať láskavo, či urobiť niekomu láskavosť. Keď sa deti cez tieto okuliare pozreli, zrazu sa jedno z nich spýtalo, aký je rozdiel medzi tým, keď pozerajú cez ne a keď bez nich. Vyskúšali to a predstavte si, vedeli vidieť dobro aj bez nich. Zistili, že proste záleží, kto sa pozerá.
Vznikla pekná interakcia, keď jedno dieťa objav komentovalo, že je škoda, že sa cez okuliare nevie pozrieť aj na seba. . Nevedelo sa však láskavo pozrieť na seba. Iný žiak mu ponúkol riešenie: "Ja sa viem na teba pozrieť! Len mi ich požičaj? Vidíš? Vidím ťa!". Potom už skúšali všetko- s okuliarmi, bez, cez srdiečkové listy, cez obyčajné , cez papiere, bez nich ...A objavili, že dokážu okolo seba vidieť veľa dobrého . A ešte viac, keď ho aj robia. Bolo to nádherné.
Keď sa vraciame ku tomu, ako sme sa učili L, nespomínajú toto. Spomínajú, ako doniesli svoje obľúbené hračky La Bubu, urobili z nich tvar písmena L, vyhmatávali ho, písali, vyrobila som im La Bubácku omaľovánku... Skrátka, pamätajú si na to spojenie medzi učením a niečím, čo je bežnou súčasťou ich denných životov. No občas, občas niekto nakreslí na papier srdiečko, vystrihne ho, ozrie okolo seba, alebo povie, že by potreboval vidieť trochu láskavosti a dobra a proste nejaké urobí. Pre mňa ako učiteľku je dôležité, že sme spolu objavovali a zažili, ako sa to dá. A občas, keď je niekto k sebe neláskavý, alebo keď nám chýba schopnosť vidieť to dobré, čo sa v každej triede popri tom všetkom ruchu, čo vieme tvoriť, si pripomenieme,že vieme použiť superschopnosť a vidieť niečo láskavými očami. Cez srdce. A občas sa to podarí. Sme na ceste a skúšame to. A to je viac než len učivo.
Láskavosť sa oplatí
Zamerať sa na láskavosť sa naozaj oplatí. Keď sa totiž na niečo zameriame, zrazu je toho akosi viac.A tak sme na spoločnom školskom rannom kruhu s ostatnými prešli tento náš príbeh s L a láskavým listom a dokonca som priniesla odfotené listy z prechádzky, ktorých bolo zrazu tak veľa a mali toľko dier v tvare srdiečok a jeden sa dokonca nielen srdiečkovo pozeral, ale ešte sa aj usmieval k tomu! Podeili sme sa o skúsenosť aj radosť. A hoci už listy zmizli a všade je sneh, achopnosť vidieť láskavosť ostáva.
Je to fantastický pocit vidieť LÁSKAVOSŤ a sledovať, ako jej deti hľadajú miesto v našom spoločnom živote nielen v škole.